Prišiel som domov trochu skôr. Obyčajne
končím večer o desiatej, vtedy už manželka zvykne spať, no dnes nás šéf
rozpustil už o ôsmej. Pokúšam sa odomknúť a hľa, je otvorené. Zasa
zabudli zamknúť! Odkedy sa zamkýnajú vchodové dvere na prízemí, všetci
to s opatrnosťou flákajú.
Vystúpila som z autobusu a zrýchlila krok. Zahĺbená do myšlienok som sa nevdojak usmiala. Spomenula som si na fantastický, vášňou naplnený večer, čo sme včera prežili s mojim Peťkom. Nebolo by od veci, keby sme si dnes dali repete. Naše medové týždne mali skutočne búrlivý milostný priebeh.
Kde bolo, tam potom nebolo, pretože to rozkradli, v katastri istého mesta živorila jedna koza a mala sedem neplnoletých kozliatok. Bola na tom relatívne dosť mizerne. Alimenty si nevysúdila, na rodinné prídavky nárok nemala, sociálne dávky, to tiež nebolo bohviečo, a tak jej nezostávalo nič iné, ako chodiť sa pásť a produkovať deckám vlastné proteíny. Nuž a tie ju veru riadne vyciciavali.
„To sú dnes neprajní ľudia! Tie moje prasce budú dnes zasa hladné,“ šomrala si popod nos upratovačka Eleonóra v staničnom bufete, keď zbierala dobre že nie vylízané taniere po zákazníkoch. Rovnakého názoru boli aj Fero s Lacom, keď odborným zrakom zhodnotili situáciu na stoloch.
Fero Okrúhlica sa nevedel zmieriť s osudom. Už sú tomu dva roky, ako zmizla pod hladinou Atlantiku jeho luxusná jachta a on žil sám na pustom ostrove o rozlohe necelý kilometer štvorcový. Cítil sa mizerne. Ako to, že ho nik nepotrebuje? Že ho nik nehľadá, že nikomu nechýba? On, ktorý kedysi udával smer v politickom, kultúrnom a nakoniec i spoločenskom dianí, bol celebritou číslo jedna, teraz je ako kôl v plote. Prekliaty bermudský trojuholník! Stihol si zachrániť iba holú kožu, nuž, je pravda, že by mal byť aj za to vďačný, jeho navigátor také šťastie nemal.
To, že som mŕtvy, som zistil čírou náhodou. Šiel som vyplatiť poplatok za parcelu na cintoríne, kde sú pochovaní moji rodičia. Pracovníčka mestského úradu pozrela do môjho občianskeho preukazu a spýtala sa:
„Vážení návštevníci, ďakujem vám za účasť na prehliadke nášho zámku a teším sa zas niekedy do videnia. Ale ak máte niekto ešte nejaké dotazy, prosím, pýtajte sa.“
„Ja mám pripomienku. Slečna, vstupný areál a prijímacia miestnosť nie sú postavené v renesančnom štýle, je to baroko.“
„Pán štátny zástupca, nechcela som ho vpustiť, on sám…“
„Dobrý deň…“
„Nechajte, Ilonka, ja ho vybavím.“
„Ste objednaný? Nie? Príďte zajtra.“
„Ale ja som zďaleka.“
„Tak som tu,
stará moja. Ja viem, idem neskoro, ale keď tá krčmárka je neodolateľná, to telo
a tá hruď, ťažko sa je od nej odtrhnúť. Ani som nevedel, že je zo mňa básnik…
Prepáč, vypil som toho trochu viac… no, áno, pripusťme, som opitý… tak teda
dobre, prepil som celú výplatu a som ako doga. No a čo? Zato sa ešte svet
nezrúti…
56 článkov (6 stránok, 10 článkov na stránku) [ 1 | 2 | 3 ]
Ešte nemáte svoj účet? Môžete si ho vytvoriť. Ako registrovaný užívateľ získate veľa výhod. Budete môcť upraviť vzhľad tohto webu, nastaviť zobrazenie komentárov, posielať komentáre, posielať správy ostatným užívateľom a veľa ďalších.
Dnes: 
Členstvo:
Najnovšie: 
Dnes: 0
Spolu clenov: 303
Online návštevníkov:
Návštevníkov: 19
Užívateľov: 0
Spolu: 19
