Víno v minulosti predstavovalo nápoj pre bohov, dnes sa nenájde takmer žiadna domácnosť, v ktorej by fľaša vína naozaj chýbala. Svoje uplatnenie a využiteľnosť nachádza už stovky rokov. V minulosti sa vino používalo hlavne ako dezinfekcia či nápoj na degustáciu, v súčasnosti má svoje najväčšie uplatnenie v gastronómií.
Podľa toho, z akej odrody vínnej révy bolo vyrobené, sa delí na biele víno, červené a ružové. Najviac fliaš červeného vína je vyrobeného z odrôd Cabernet Sauvignon, Pinot Noir, Syraz a Merlot. Biele víno sa získava z odrôd Sauvignon Blanc, Rízling rínsky, Chardonnay a Tramín červený. Ružové víno je možné vyrobiť jedine z viniča modrého vína, a to Cabernet Sauvignon, Cabernet Franc, Pinot Noir a Carignan. Spomenuté druhy viniča sa vo vinárstve považujú aj za najkvalitnejšie.
Na to, aký druh sa vyprodukuje má vplyv aj to, aká výrobná technika bude použitá. V súčasnom procese výroby vína je možné vyrobiť vína tiché, perlivé a šumivé, ktoré sú odlišné obsahom oxidu uhličitého.
Vína tiché – neobsahujú žiadny oxid uhličitý. Tento druh vína je úplne bez bubliniek a nie je sýtený.
Vína perlivé – na rozdiel od tichých vín v procese výroby perlivého vína dosahuje pretlak oxidu uhličitého hodnotu od 50 do 250 kP.
Vína šumivé – majú najväčší obsah oxidu uhličitého. Medzi šumivé vína sa zaraďuje aj šampanské, ale nie každé šumivé víno môže byť označené týmto pojmom. Šampanské je len to víno, ktoré bolo vyrobené na území Champagne vo Francúzsku, ostatné šumivé vína sa označujú pojmom sekt.
Všetky typy vín sa tiež delia aj podľa toho, aký zvyškový cukor sa v nich nachádza. Všeobecne platí, čím je vyšší obsah cukru v hrozne, tým viac je pravdepodobnejšie, že sa vyrobí naozaj kvalitné víno. Základné delenie je na štyri kategórie, a to suché vína, polosuché vína, polosladké a sladké. Najmenej zvyškové cukru majú suché vína, ktoré neobsahujú takmer žiadny cukor. Najviac cukru je vo víne, ktoré je označené ako sladké víno. V tomto víne nájdeme vysokú hodnotu zvyškového cukru, viac ako 50 gramov na jeden liter.
